Premenové rady
Nestabilné atómy (rádionuklidy) sa nemusia vždy premieňať priamo na stabilné prvky. Veľmi často sa najprv premieňajú na ďalšie rádionuklidy. Medzi pôvodným rádionuklidom a konečným stabilným atómom tak vzniká postupnosť premien označovaná ako premenový rad.
Poznáme štyri premenové rady: tóriový, neptúniový, uránový (označovaný aj ako uránovo-rádiový) a aktíniový (označovaný aj ako uránovo-aktíniový) rad. Ich názvy sú odvodené od rádionuklidu s najdlhším polčasom premeny, ktorý obsahujú. S výnimkou neptúniového radu sa zároveň týmto rádionuklidom aj začínajú. Premena prvkov v premenových radoch prebieha vždy emisiou alfa častíc (jadier hélia) alebo beta častíc (elektrónov). Pri alfa premene sa hmotnostné číslo zníži o 4, zatiaľ čo pri beta premene zostáva nezmenené. Dva premenové rady, ktoré začínajú atómami s hmotnostnými číslami líšiacimi sa o 1, preto vždy prebiehajú odlišným spôsobom a nikdy sa navzájom nespoja.
Premenové rady obsahujú rádionuklidy s rôznymi polčasmi premeny a opisujú ich postupnú premenu. Niektoré rady sa môžu vetviť, pretože niektoré rádionuklidy sa môžu premieňať dvoma rôznymi spôsobmi. Poznanie premenových radov nám umožňuje určiť zloženie veľmi starých hornín, aj keď sa ich pôvodné rádioaktívne prvky už dávno premenili na iné nuklidy.
Vedeli ste, že…?
Neptúnium je umelo pripravený prvok, a preto sa neptúniový premenový rad v prírode prirodzene nevyskytuje.
© EnergyEncyclopedia.com. Slovenskú verziu prináša spoločnosť JAVYS.
