Vonkajšie vplyvy

Pre bezpečnú prevádzku jadrového zariadenia je najdôležitejšia kvalita a konštrukcia jeho riadiacich a bezpečnostných systémov. Tieto systémy môžu minimalizovať pravdepodobnosť vzniku závažnej havárie. Prevádzku jadrovej elektrárne však môžu ovplyvniť aj vonkajšie vplyvy. Tie nie sú pod kontrolou prevádzkovateľa – môže ísť o úmyselné alebo neúmyselné konanie človeka či prírodnú katastrofu – prevádzkovateľ však musí byť pripravený zvládnuť ich následky.

 

Terorizmus

Jadrová elektráreň je veľmi dôkladne zabezpečená, takže neoprávnené preniknutie do priestorov, v ktorých by teroristi mohli spôsobiť vážne škody, je veľmi náročné. Jednotlivé časti jadrovej elektrárne sú dôsledne strážené a monitorované. Snímače odtlačkov prstov a podobné bezpečnostné zariadenia sú bežnou súčasťou väčšiny jadrových elektrární. Neoprávneným osobám je prístup do jadrovej časti elektrárne prakticky znemožnený. Bezletová zóna vytvorená v okolí elektrárne pomáha chrániť elektráreň pred útokom zo vzduchu. Významnú úlohu zohráva aj betónový kontajnment obklopujúci reaktor, ktorý dokáže odolať nárazu lietadla.

Všetok štiepny materiál je dôsledne evidovaný a kontrolovaný odborníkmi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu s cieľom zabrániť jeho prípadnej krádeži alebo zneužitiu.

 

Ľudský faktor

Havárie, ku ktorým v minulosti došlo v jadrových zariadeniach, žiaľ ukazujú, že významnou príčinou havárií môže byť ľudská chyba – či už ide o nesprávny zásah operátora alebo porušenie bezpečnostných predpisov, nesprávnu reakciu na technickú poruchu, alebo opomenutie spôsobené napríklad náhlením. Projektanti jadrových elektrární si uvedomujú riziká spojené s ľudským faktorom, preto sú moderné elektrárne navrhované tak, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo nesprávnemu alebo úmyselnému zásahu operátora a aby elektráreň dokázala následky takejto chyby zvládnuť aj bez zásahu operátora či elektronických systémov, a to vďaka prvkom inherentnej bezpečnosti.

Veľká pozornosť sa venuje výcviku operátorov a ich psychickej spôsobilosti. Operátori jadrových elektrární musia rozumieť fyzikálnym princípom aj fungovaniu elektrárne a musia byť schopní v kritických a neočakávaných situáciách prijímať rýchle a zodpovedné rozhodnutia.

 

Prírodné vplyvy

Jadrovú elektráreň môže poškodiť zemetrasenie, hurikán alebo cunami a počas povodní môže dôjsť k jej zaplaveniu. V zásade existujú dva spôsoby, ako takýmto rizikám čeliť. Najjednoduchším je vyhnúť sa lokalitám, v ktorých sa takéto prírodné javy vyskytujú. Preto sa jadrové elektrárne spravidla budujú v dostatočnej vzdialenosti od vodných tokov, ktoré by ich mohli zaplaviť, a v seizmicky pokojných oblastiach. Niektoré krajiny však takúto možnosť výberu nemajú, pretože ležia v seizmicky aktívnych oblastiach alebo v oblastiach s častým výskytom hurikánov. Jadrové elektrárne v týchto krajinách preto musia byť navrhnuté a zabezpečené tak, aby odolali aj veľmi závažným prírodným udalostiam.

Približne 20 % jadrových reaktorov je prevádzkovaných v oblastiach s významnou seizmickou aktivitou. Elektrárne v seizmicky aktívnych oblastiach sa navrhujú podľa seizmického ohrozenia konkrétnej lokality tak, aby bezpečnostne významné zariadenia zostali funkčné aj pri silnom zemetrasení. Seizmické snímače monitorujú pohyby podložia a v elektrárňach vybavených systémom automatického seizmického odstavenia sa pri prekročení stanovených hodnôt automaticky iniciuje odstavenie reaktora. Seizmické zrýchlenie sa môže vyjadrovať v jednotkách Gal (1 Gal = 1 cm/s²; približne 980 Gal = 1 g). Jadrové elektrárne sa vždy navrhujú individuálne podľa podmienok konkrétnej lokality. Projektové seizmické zrýchlenie môže dosahovať niekoľko stoviek Gal.

Jadrová elektráreň postavená pri mori môže byť vystavená nebezpečenstvu cunami. Elektrárne využívajúce na chladenie morskú vodu sa síce budujú na morskom pobreží, ale pred zaplavením v dôsledku cunami môžu byť chránené ochrannými hrádzami a ďalšími protipovodňovými opatreniami.