Vyraďovanie V1 sa blíži k svojmu úplnému záveru
Rozhovor s Ing. Milanom Bárdym, členom predstavenstva JAVYS zodpovedným za vyraďovanie JE V1 a investície
 |
Ing. Milan Bárdy |
V posledných mesiacoch spoločnosť JAVYS navštívil prezident, zástupcovia Európskej komisie, ministerstva hospodárstva aj ďalších medzinárodných agentúr. Všetci si prešli aj priestory vyraďovanej jadrovej elektrárne V1. Čo na nich v priestoroch vyraďovanej elektrárne najviac zapôsobí?
Podľa reakcií všetkých návštev počas obhliadky priestorov JE V1 vidíme, že na nich vždy urobí veľký dojem to, ako ďaleko už vyraďovanie JE V1 pokročilo. Pre ľudí z oblasti energetiky, ktorí poznajú len riadne udržiavané, vymaľované dozorne a čisté, upratané reaktorové sály v prevádzkovanej elektrárni, je pohľad na V1 tesne pred demoláciou stavebných objektov na jednej strane mimoriadne zaujímavý, ale aj frustrujúci. Keď prevádzkovatelia JE vidia odhalené steny bez oblicovky, prázdnu reaktorovú sálu bez technológie, pre niektorých to môže byť až šok. Z nášho pohľadu je to však dôkaz, že sme sa dostali veľmi ďaleko a k cieľu, t.j. uvoľneniu lokality spod administratívnej kontroly pre jej ďalšie využitie, nám chýba už relatívne málo.
Čo považujete za najdôležitejšie míľniky posledného obdobia vyraďovania V1?
Tých míľnikov v minulosti bolo, samozrejme, veľa, či už hovoríme o búraní chladiacich veží, vyraďovaní veľkých komponentov vrátane samotných reaktorových nádob, následnej fragmentácii parogenerátorov... Z tých nedávnych by som vybral dôležitý moment, keď sme ukončili spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov a zdemontovali celý systém nakladania s kvapalnými RAO v JE V1. Odvtedy pri činnostiach vyraďovania V1 nakladáme len s pevnými rádioaktívnymi odpadmi a kontaminovanými materiálmi s výrazne nižšími rizikami z pohľadu jadrovej a radiačnej bezpečnosti.
Ako dnes vyzerá samotný „jadrový ostrov“?
Keď vojdete do budovy reaktora a budovy pomocných prevádzok, tak zistíte, že sú prakticky skoro prázdne. Všetky technologické časti, nádrže a rozvody, ktoré boli súčasťou primárneho okruhu a súvisiacich systémov, sú de facto zdemontované. Prebiehajú už len „dočisťovacie“ práce na technologických a elektrických rozvodoch a prevádzkujeme už len nevyhnutnú vzduchotechniku a protipožiarne systémy, aby sme splnili podmienky pre bezpečnú prácu v kontrolovanom pásme. Všetko však už smeruje k tomu, aby sme vedeli ukončiť prevádzku kontrolovaného pásma v JE V1.
Kedy by sa to mohlo podariť?
Plán je ukončiť činnosti v kontrolovanom pásme koncom roka 2027. V tom čase sa skončí prevádzka hygienickej slučky, šatní aj vzduchotechnických systémov, ktoré dnes zabezpečujú filtrovanú výmenu vzduchu pred vypustením do okolia. Následne budú objekty „jadrového ostrova“ pripravené na demoláciu.
Ktoré objekty „zmiznú“ ako prvé a uvidia to ľudia zvonku?
Prvou väčšou budovou „jadrového ostrova“, ktorá začne „miznúť“, bude objekt C-809 – bývalá cementačná linka RAO. Postupne sa pridajú aj ďalšie objekty – budova pomocných prevádzok, budova reaktora či strojovňa a ďalšie objekty. Najväčší „boom“ búracích prác očakávame v rokoch 2028 – 2029, keď budeme demolovať masívne železobetónové konštrukcie najväčších objektov „jadrového ostrova“. Vtedy sa bude výrazne a viditeľne meniť aj panoráma areálu JE V1.
Vyraďovanie V1 generuje obrovské množstvo materiálu. Ako zabezpečíte, aby sa s ním nakladalo efektívne a bezpečne?
Hneď na začiatku realizácie záverečného projektu D4.7.01 „Dekontaminácia a demolácia budov JE V1 a uvedenie areálu do pôvodného stavu“ bola spracovaná optimalizačná štúdia. Jej výsledkom je vybraný variant realizácie záverečných činností vyraďovania, ktorý nám umožňuje maximum vzniknutej stavebnej sutiny z demolácií stavebných objektov použiť na spätný zásyp vzniknutých jám po týchto objektoch.
Prečo je to dôležité?
Slovensko v lokalite Mochovce prevádzkuje úložisko veľmi nízko rádioaktívnych odpadov s jasne vymedzenou kapacitou, preto sme hľadali riešenie, ktoré minimalizuje využitie úložnej kapacity tohto úložiska pre tento druh odpadu z vyraďovania JE V1 pri zachovaní vysokej úrovne jadrovej a radiačnej bezpečnosti. Čo najväčší podiel materiálu z vyraďovania JE V1 zostane takto bezpečne využitý priamo v lokalite elektrárne.
Zástupcovia Európskej komisie na návšteve v JAVYS-e hovorili, že skúsenosti z vyraďovania V1 môžu slúžiť ako manuál pre iné krajiny. Vnímate projekt ako vzor pre Európu?
Určite áno. Vyraďovanie blokov typu VVER je mimoriadne zaujímavé pre mnoho krajín, kde sú, resp. boli tieto bloky prevádzkované, a to, že my máme projekt v tak pokročilom štádiu, z nás robí lídra vo vyraďovaní tohto typu technológie a prirodzeného partnera pri týchto činnostiach pre potenciálnych zákazníkov v budúcnosti. Bolo by ideálne, keby sa k nám chodili učiť odborníci z krajín, ktorých tento proces ešte len čaká. Pre JAVYS je to príležitosť odovzdávať nadobudnuté know‑how a zároveň posilňovať dobré meno firmy aj Slovenska.
Ako tieto skúsenosti odovzdávate už dnes?
Každoročne poskytujeme Európskej komisii tzv. knowledge produkty – vedomostné výstupy o aktuálnom stave a postupe vyraďovania V1, dokonca vo väčšom rozsahu, než sme sa pôvodne zaviazali. Naši odborní pracovníci sú okrem toho aktívni aj v pracovných skupinách týkajúcich sa vyraďovania pri OECD, resp. pri MAAE, kde prezentujú naše skúsenosti ďalším krajinám vo svete.
O týchto procesoch informujete aj v Infocentre o V1, ktoré funguje už viac ako desať rokov. Plánujete jeho modernizáciu?
Máme pripravený projekt jeho modernizácie, ktorý by sme chceli zrealizovať ešte počas záverečnej časti vyraďovania JE V1. Súčasné infocentrum JE V1 vzniklo v rokoch 2015 – 2016 a odvtedy neprešlo väčšou rekonštrukciou. Medzitým sme nazbierali obrovské množstvo nových informácií – dokumentáciu, fotodokumentáciu, časozberné videá z jednotlivých projektov vyraďovania. Našou ambíciou je vytvoriť moderný priestor, ktorý tieto údaje sprístupní interaktívne, na dnešnej úrovni pre odbornú aj laickú verejnosť. Uvidíme, či na to nájdeme počas prebiehajúcej konsolidácie dostatočné zdroje.
Keď sa v roku 2029 podľa zmluvy ukončí vyraďovanie a budovy budú preč, čo by malo s lokalitou byť ďalej?
Z nášho pohľadu by bolo nelogické nevyužiť takto pripravenú lokalitu na niečo, čo nesúvisí s jadrom. Okolité obce sú na tento druh využitia lokality zvyknuté, dlhodobá prevádzka jadrových zariadení v lokalite nepreukázala negatívne vplyvy na životné prostredie a činnosti spojené s jadrom v lokalite prinášajú obciam zamestnanosť a aj ďalšie benefity. Navyše, získanie súhlasov pre nové energetické projekty v nových lokalitách je dnes mimoriadne náročné – preto by bola škoda nevyužiť tento priestor pre využitie mimo jadrovej energetiky.
Okrem vyraďovania V1 máte na starosti aj investičný úsek. Ktoré sú najdôležitejšie investičné projekty, ktoré JAVYS čakajú?
V krátkodobom horizonte finišujeme veľkú investičnú akciu – sprevádzkovanie ďalšieho vysokotlakového lisu pevných rádioaktívnych odpadov v Bohunickom spracovateľskom centre. Momentálne sme v záverečnej fáze projektu, prebiehajú neaktívne skúšky a pripravujeme sa na záverečné komplexné vyskúšanie.
Aký prínos to bude mať pre celú spoločnosť?
Cieľom je, aby sme novú kapacitu vysokotlakového lisovania využívali čím skôr a tým následne uvoľnili kapacitu skladov RAO pre ďalšie odpady predovšetkým z vyraďovania. V rámci realizácie piatej etapy vyraďovania A1 pripravujeme realizáciu troch veľkých investícií, ktoré ešte viac posilnia technické zázemie JAVYS pre celé spektrum činností, najmä nakladania s RAO v rámci činností zadnej časti jadrového palivového cyklu.
Ďakujem za rozhovor
Ing. Peter Podstupka
manažér komunikácie
