20 rokov očami našich zamestnancov
 |
Martin Slezák |
Viac ako dve desaťročia sa podieľa na vyraďovaní jadrovej elektrárne A1 – od prvých projektov až po dnešné technologicky náročné riešenia. Martin Slezák hovorí o zodpovednosti, rešpekte aj o tom, ako sa z práce s rádioaktívnymi odpadmi stáva precízne riadený proces s dôrazom na bezpečnosť a životné prostredie. V rozhovore približuje kľúčové momenty svojej kariéry, vývoj technológií aj hodnoty, ktoré podľa neho rozhodujú o tom, ako úspešne dokážeme uzatvárať jadrovú minulosť.
Pamätáte si svoj prvý deň v spoločnosti? Čo sa vám z neho vybaví ako prvé? Čo ste mali vtedy na starosti úplne prvé?
Než spoločnosť JAVYS, a. s., uzrela svetlo sveta, prebiehali náročné roky organizačných zmien a jej postupnej transformácie zo Slovenských elektrární. Vznikla ako dcérska spoločnosť s pôvodným názvom GovCo, a. s., kde som od 1. 6. 2006 pracoval ako technik bezpečnostných analýz JE – spracovanie rádioaktívnych odpadov (RAO) na oddelení stratégie a prípravy projektov vyraďovania JE A1. Mal som za sebou 12 rokov praxe od roku 1994 v prevádzke čistiacej stanice kvapalných rádioaktívnych odpadov (KRAO) v obj. 41 na Jadrovej elektrárni (JE) A1, najskôr ako technik spracovania KRAO, neskôr ako technológ prevádzky špeciálnej očistky vôd. Od roku 2006 som pracoval v projektovom tíme a riadil som činnosti projektu vyraďovania JE A1 – I. etapa. Ako prvú úlohu som dostal riadenie vyraďovania aktívnych potrubných kanálov JE A1. Bola to pre mňa nová skúsenosť, keď som priamo ovplyvňoval harmonogram realizácie, zodpovedal som za dodržiavanie jadrovej, radiačnej a klasickej bezpečnosti a najmä za ochranu životného prostredia pri realizácii vyraďovania.
Ako vyzerali prvé mesiace po vzniku spoločnosti? Čo bolo najnáročnejšie? Spomeniete si na nejaký detail – miestnosť, poradu, vetu, ktorá vám utkvela?
Pri podpise prevzatia oznámenia zo spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s., o organizačných zmenách z 27. 2. 2006 som mal isté obavy. Oznámenie obsahovalo informáciu, že rozhodnutím Predstavenstva SE, a. s., bol k 15. 3. 2006 zriadený odštepný závod Slovenské elektrárne, a. s. – Vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení a zaobchádzanie s RAO a vyhoretým palivom. Následne mal byť tento nový závod od 1. 4. 2006 vyčlenený zo Slovenských elektrární a prevedený spolu so zamestnancami do organizačnej štruktúry novej spoločnosti GovCo, a. s. Nasledujúci deň, 28. 2. 2006, spoločnosť GovCo, a. s., informovala nových zamestnancov, že všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu v Slovenských elektrárňach prechádzajú od 1. 4. 2006 na nového zamestnávateľa GovCo, a. s., bez zmien. Nasledovalo potvrdenie novej pracovnej zmluvy so spoločnosťou GovCo, a. s., s účinnosťou od 1. 4. 2006, čím bola spečatená zmena zamestnávateľa, ktorý bol predchodcom dnešnej spoločnosti JAVYS, a. s. Napriek počiatočným obavám prebehol tento náročný proces z pohľadu zamestnancov hladko a nikto neprišiel o prácu. Práve naopak, práce na budovaní novej spoločnosti bolo veľa, čo bolo pozitívne.
S akým pocitom ste do toho vtedy išli a čo ste si mysleli, že vás čaká? Bola atmosféra skôr plná nadšenia alebo neistoty?
Práca v novej spoločnosti a na novom pracovisku bola pre mňa výzvou spojenou s novými, vyššími nárokmi na precíznosť, dôslednosť pri práci a osobnostný rast. Potreboval som získať vedomosti a certifikát v projektovom riadení, ako aj odbornú spôsobilosť vo verejnom obstarávaní. Nebolo to jednoduché, ale bol som rád, že môžem priložiť ruku k dielu pri vyraďovaní jadrovej elektrárne A1. Spomínam si, ako mi nadriadený pri rozhovore o týchto náročných úlohách vyraďovania JE A1 citoval pravidlo sv. Benedikta: „Ora et labora“, ktoré nabádalo mníchov v benediktínskych kláštoroch nachádzať rovnováhu medzi prácou a oddychom. Inak povedané rečou príslovia: „Zachovaj poriadok, človeče, a poriadok zachová teba.“ Práve to považujem za kľúčové pri zvládaní náročných pracovných aj osobných úloh v živote človeka.
Na ktorý moment alebo projekt za tých 20 rokov ste najviac hrdý? Prečo práve naň?
Počas rokov som sa podieľal na množstve investičných aj prevádzkových projektov prierezovo v rámci I., II., III. aj IV. etapy vyraďovania JE A1. Medzi najvýznamnejšie, na ktorých som sa aktívne podieľal, resp. i naďalej podieľam, dlhodobo patrí Monitorovanie podzemných vôd a sanačné čerpanie podzemných vôd, uvedené do prevádzky v roku 2000. Ďalej ukončený projekt rekonštrukcie vzduchotechnických systémov hlavného výrobného bloku JE A1, vybudovanie stavebného objektu 30/A pre nakladanie s veľkorozmernými kovovými komponentmi z vyraďovania JE A1 a taktiež rozpracovaný projekt prípravy a budovania pracovísk pre vyraďovanie reaktora KS-150, ktorý stále prebieha.
Bol nejaký okamih, keď ste si uvedomili, že robíme niečo naozaj výnimočné alebo historicky dôležité?
Áno, pre mňa bolo výnimočné, keď som v rokoch 2013 – 2014 priamo riadil vyraďovanie pôvodných stavebných objektov JE A1 na ploche spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s. (JESS, a. s.). Následne sa nám podarilo získať súhlas na ich vyňatie z pôsobnosti atómového zákona na neobmedzené využitie rozhodnutím ÚJD SR č. 1146/2013. Uvoľnenú plochu sme potom 2. 9. 2014 protokolárne odovzdali spoločnosti JESS, a. s. Bola to prvá lastovička, keď sme plochu po jej vyradení vyňali z pôsobnosti atómového zákona.
Čo sa za tie roky najviac zmenilo vo vašej práci – technológie, procesy, tím, tempo?
Vplyvom vedecko-technického pokroku sa výrazne inovovali technologické procesy prevádzok, meranie a regulácia, riadiace procesy a postupy. Dnes dokážeme s oveľa vyššou presnosťou monitorovať a analyzovať vlastnosti materiálov, vieme diaľkovo, roboticky riadiť procesy vyraďovania v nedostupných zónach. Napríklad v roku 2017 som riadil projekt rekonštrukcie gamaskenera RAO v sudoch na Bohunickom spracovateľskom centre rádioaktívnych odpadov (BSC RAO), kde bol nasadený robotický stĺpový manipulátor na podávanie sudov, čo výrazne zefektívnilo prácu pracovníkov. Dnes sme však na rozhraní doby, keď procesor – „stroj“ nadobúda vlastné vedomie a je tu obava, aký to bude mať vplyv na jeho tvorcu – samotného človeka. Preto by sme mali byť v tejto oblasti opatrní.
Práca v oblasti vyraďovania jadrových zariadení nesie veľkú mieru zodpovednosti. Ako ju vnímate vy osobne?
Pri procese vyraďovania jadrovej elektrárne A1 je najdôležitejšie zachovať chladnú hlavu a uvažovať komplexne s ohľadom na vplyv tejto činnosti na človeka, prírodu a krajinu. V našom projektovom tíme na sekcii vyraďovania JE A1 tieto témy dominujú a máme ich hlboko zakorenené v mysliach.
Čo by podľa vás mala verejnosť lepšie vedieť alebo pochopiť o práci, ktorú robíme? Čo by ste chceli, aby si ľudia spojili s názvom našej spoločnosti?
Je dôležité, aby verejnosť vedela, že v našej spoločnosti realizujeme všetky činnosti s ohľadom na životné prostredie a človeka, ktorý v ňom žije. Na prvom mieste nie je zisk, ale bezpečnosť.
Ktoré hodnoty sú podľa vás pre našu spoločnosť najdôležitejšie?
Zodpovednosť, komunikácia, kolektívna spolupráca, slušnosť a pracovitosť. Zo žartu, ale pritom aj vážne, niekedy zvyknem hovoriť kolegom, že by sme mali pracovať tak, aby sme si zaslúžili dnešnú mzdu. 😊
Čo vás tu drží už 20 rokov? Bol niekedy moment, keď ste uvažovali o zmene? Čo vždy prevážilo, že ste zostali? Je to viac o práci alebo o ľuďoch?
V spoločnosti JAVYS sa cítim ako ryba vo vode, no stále sa učím a niekedy aj na vlastných chybách. Bol istý moment, keď som zvažoval odchod z našej spoločnosti do súkromnej sféry, ale nakoniec zvíťazil argument, že rokmi nadobudnuté skúsenosti v oblasti jadra by som už nikdy nemohol využiť, preto som ostal verný svojej spoločnosti.
Ako sa zmenila firemná kultúra a atmosféra od začiatkov po dnešok? Čo by ste z minulosti preniesli do budúcnosti? Čo bolo typické pre „staré časy“?
V období 60. až 80. rokov minulého storočia nebola kultúra bezpečnosti na takej úrovni, ako ju poznáme dnes. Po ukončení prevádzky JE A1 až do začiatku jej vyraďovania sa urobilo veľa kvalitnej práce, no občas sa objavili aj nesystémové chyby. Legislatíva nebola dokonalá a platili iné limity. V spoločnosti JAVYS sa od jej vzniku postupne zvyšovala úroveň kvality postupov a riadenia a zároveň sa sprísňovali kritériá na posudzovanie vplyvov vyraďovania na životné prostredie. Tento proces priniesol aj zvýšenie pracovného tempa, produktivity a efektivity práce, preto je dôležité neustále sledovať optimálne rozloženie zaťaženia pracovných síl na jednotlivých útvaroch. Zároveň je potrebné mať na zreteli celkové smerovanie spoločnosti a jej postavenie a poslanie v Slovenskej republike, ale i v európskom kontexte.
Je niekto alebo niečo, čo vás počas tých rokov výrazne ovplyvnilo?
Počas tých 31 rokov som spolupracoval s mnohými ľuďmi, ktorí ma kladne ovplyvňovali. Niektorí nás už, žiaľ, predišli do večnosti, ale navždy zostanú v mojom srdci. Je tu však jedna osoba, ktorá bola a stále je pre mňa najdôležitejšia a vďaka ktorej som počas niekoľkých desaťročí zvládal riešiť aj tie najnáročnejšie pracovné, ale i osobné úlohy. Je ňou moja manželka, ktorá mi vytvára rodinné zázemie a je mi oporou.
Ako vás práca v spoločnosti formovala – profesionálne alebo aj osobne?
Za tie roky som nadobudol veľa skúseností, ktoré ma formovali a formujú dodnes. Mám osobitný vzťah k životnému prostrediu a cením si akúkoľvek činnosť smerujúcu k jeho ochrane. Rokmi som si uvedomil, že je potrebné pracovať tímovo a že len v dobrom kolektíve, s dobrými vzťahmi, sa dá konať dobré dielo. Som toho názoru, že kultúra bezpečnosti v našej spoločnosti je len na takej úrovni, akú mieru zodpovednosti za dobre vykonanú prácu má vo svojom srdci každý jeden z nás zamestnancov.
Keby ste mali tých 20 rokov opísať jedným slovom, aké by to bolo? Prečo?
„Rešpekt.“ Len rokmi človek pochopí, že aj keď sa veľa vecí naučil, stále je na začiatku úplného poznania, ktoré však nikdy nedosiahne. Sme neustále na ceste, aj v našej spoločnosti.
Kde podľa vás bude spoločnosť o ďalších 10 rokov? Čo bude podľa vás najväčšia výzva? Budú mladí kolegovia pracovať inak než vy na začiatku?
Verím, že progres v oblasti vyraďovania, nakladania s odpadmi a najmä proces uvoľňovania materiálov do ŽP bude kvalitatívne napredovať. Výzvou je správne nastavenie procesov v súvislosti s postupným sprísňovaním kritérií uvoľňovania materiálov do ŽP v nadväznosti na obmedzené kapacity skladovania a ukladania odpadov v rámci SR. Mladí kolegovia, nezaťažení históriou, by mali pružne reagovať na sprísňujúce sa kritériá v tejto oblasti. Verím, že im pritom nebude chýbať entuziazmus.
Čo by ste jej zaželali k 20. výročiu?
Trvale stabilné miesto a pozíciu JAVYS v našej vlasti pri plnení nezastupiteľných úloh nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. Dňa 26. apríla 2026 uplynulo 40 rokov od jadrovej havárie v Černobyľskej jadrovej elektrárni. Želám našej spoločnosti JAVYS, aby sme nikdy neboli svedkami takejto tragédie na Slovensku.
A čo by ste odkázali novým kolegom, ktorí k nám nastupujú dnes? Čo im táto práca môže dať?
Novým kolegom želám, aby mali otvorené srdce a myseľ pre budovanie zodpovednosti, ktorá ich postupne naučí robiť správne rozhodnutia nielen v práci, ale aj v súkromnom živote.
